Jarabica korunková

Tento malý vták je predstaviteľom rodiny bažantov, rádu kurčiat. Žije v Barme, Thajsku, Sumatre. Jej charakteristickou črtou je strach. Dozvieme sa o ďalších znakoch jarabice korunkatej.

Rollulus rouloul – ako sa po latinsky hovorí. Najčastejšie sa s vtákom môžete stretnúť v tropických pralesoch, navyše na rovinách, keďže nepresahuje jeden a pol kilometra nad morom.

Nájsť vtáka v miestach jeho trvalého pobytu nie je jednoduché. A všetko je to o jej strachu. Bojí sa najmenšieho šelestu, ktorý dostáva ako signály nebezpečenstva, a tradične uteká. Preto sa radšej zdržiava bližšie k húštinám lesa, miestam, kde je pre človeka ťažké prejsť. Ak vystrašíte jarabicu korunkovú, okamžite odletí niekoľko metrov a potom sa skryje v hustých húštinách. Vták zároveň vydáva hlasné pískanie. Niekedy jarabica utečie a utečie. Natiahne dopredu hlavu, krk a rýchlo hýbe labkami.

Pár jarabíc korunovaných v pokojnom stave medzi sebou komunikuje inými zvukmi. Samec volá svoju partnerku tichým výkrikom „Siul“.

Tieto vtáky je ľahké rozpoznať: na hlave mužov sa týči zlatý hrebeň. Je zdvihnutá ako skutočná koruna. Čelo samcov je zdobené bielou značkou. Zelená farba peria s kovovým leskom plynulo prechádza do tmavomodrého spodku. Krídla týchto vtákov sú zaoblené. Sú svetlohnedej farby.

Samica nemá na hlave takú korunu, ktorá slúži na rozlíšenie pohlaví. Samice majú na tomto mieste len trochu sivasté štetiny. Ich perie je olivovo zelené. Jedinou výnimkou sú krídla. U samíc sú hnedé. Muž aj žena majú na očiach jasne červené „okuliare“. Ich nohy sú rovnakej farby. Sú bez ostrohy. Zobák jarabíc korunkatých je mierne zaoblený smerom nadol. Vtáky majú krátky chvost. Jeho dĺžka je asi šesť centimetrov. Samce sú o niečo väčšie. Dĺžka kompaktného tela vtákov je 25 centimetrov.

Korunné jarabice trávia väčšinu času na zemi. Základom ich stravy sú semená, bobule, opadané ovocie, mladé výhonky a hmyz. Niekedy, ak majú jarabice šťastie, na ich jedálnom lístku sa objavia mleté ​​mäkkýše.

Operené žijú v pároch. Vtáky veľmi starostlivo chránia svoje potomstvo. Mimochodom, z plachých vtákov sa v období párenia stávajú len bojovníci. Hovoríme o samcoch, ktorí si v boji o samicu, ktorá sa im páči, často zjednávajú bitky. Dokonca používajú aj zobáky a pazúry.

Po uzavretí manželstva začne samica zariaďovať hniezdo. Urobí dieru do zeme, prehĺbi ju, obloží trávou a pokrievkami. Ukazuje sa akýsi dom so strechou. Tam znesie 5-6 vajec. Sú biele. Vyliahnuté ich milfom po dobu 18 dní. Potomok sa rodí úplne tmavý. Po niekoľkých dňoch samica vytiahne mláďatá z hniezda. Kŕmi ich malými červami, larvami hmyzu. Pomáha jej v tom starostlivý otec. Obaja rodičia kŕmia kurčatá priamo do otvorených úst z vlastného zobáka. Tento spôsob kŕmenia potomstva nie je vo všeobecnosti pre kurčatá typický. Večer privádza samica všetky mláďatá späť do rodinného hniezda a uzatvorí jeho vchod konármi.

Mláďatá s takouto rodičovskou starostlivosťou sa rýchlo osamostatnia. Nocujú v nižších vrstvách stromov ako dospelí.

Niekedy korunované jarabice skrývajú hlavu a ťahajú ju do pliec. Vďaka tomu vtáky vyzerajú ako gule z peria. Tieto vtáky nelietajú na krátke vzdialenosti. Výška letu je tiež zanedbateľná. Vtáky vzlietajú so silnými a rýchlymi klapkami krídel.

Pokiaľ ide o nepriateľov jarabíc, najčastejšie sú to dravé vtáky, hady, cicavce. Veľkým nepriateľom jarabice je poľovník. Chutné mäso z divej hydiny má pre neho hodnotu. Tento druh vtákov je ohrozený. Preto sú v mnohých krajinách vtáky a ich hniezdiská pod ochranou.