Slovenský čuvač

Slovenský čuvač (angl. slovenský čuvác) veľké plemeno psa, ktorý sa používal na stráženie hospodárskych zvierat. Docela vzácne plemeno, ktoré sa najčastejšie vyskytuje vo svojej vlasti av Rusku.

História plemena

Slovenský čuvač patrí medzi národné plemená psov Slovenska. Predtým sa nazýval Tatranský Čuvač, keďže bol v Tatrách obľúbený. Je to prastaré plemeno, ktorého predkovia sa objavili v horách Európy spolu s Gótmi migrujúcimi zo Švédska do južnej Európy.

Nie je s určitosťou známe, z akých psov pochádzali, ale tieto veľké biele salašnícke psy žili na Slovensku dávno predtým, ako sa o nich zmienili v písomných prameňoch zo 17. storočia.

Oceňovali ich pastieri, ktorí ich chovali na ochranu svojich stád a pre ktorých boli súčasťou každodenného života a života.

V hornatých oblastiach moderného Slovenska a Čiech majú silné tradície chovu dobytka, preto boli Čuváci strážcami oviec, kráv, husí, iného dobytka a majetku. Strážili ich pred vlkmi, rysmi, medveďmi a ľuďmi.

Práve horské oblasti zostali miestom koncentrácie horniny, hoci sa postupne rozšírili po celej krajine.

S príchodom industrializácie však začali miznúť vlci a ovce, potreba veľkých psov sa znížila a Chuvani sa stali zriedkavými. Prvá svetová vojna a najmä druhá svetová vojna zasadila ranu, po ktorej bolo plemeno prakticky na pokraji vyhynutia. Po prvej svetovej vojne sa doktor Antonín Grudo, profesor Fakulty veterinárskeho lekárstva v Brne, rozhodol urobiť niečo. Uvedomil si, že toto nádherné domorodé plemeno mizne a vydal sa zachrániť slovenského čuvača.

V roku 1929 vytvára program obnovy plemena, zbiera psy v odľahlých oblastiach v Kokave nad Rimavicou, Tatrách, Rahove. Umelým výberom najlepších zástupcov chce plemeno vylepšiť. Práve on určuje typ psa, ktorý je dnes považovaný za ideálny štandard plemena.

Antonín Grudo zakladá prvú chovateľskú stanicu plemena „ze zlaté studny“ v Brne, potom v Karpatoch „z Hoverla“. Prvý klub bol založený v roku 1933 a prvý písaný štandard plemena sa objavil v roku 1964.

V nasledujúcom roku bol schválený FCI a po istých kontroverziách a zmenách v názve plemena bol slovenský čuvač v roku 1969 uznaný za čistokrvné plemeno. Ale ani potom sa nestal vo svete známym a dnes je pomerne vzácny.

Popis

Slovenský čuvač je veľký biely pes so širokým hrudníkom, guľatou hlavou, výraznými hnedými očami, oválneho tvaru. Pysky a okraje očných viečok, ako aj vankúšiky labiek, sú čierne. Srsť je hustá a hustá, dvojitá. Vrchná košeľa sa skladá z vlasov 5-15 cm dlhých, tvrdých a rovných, úplne zakrývajúcich mäkkú podsadu. Samce majú okolo krku výraznú hrivu.

Farba srsti je čisto biela, žltkastý odtieň na ušiach je povolený, ale je nežiaduci.
Psy v kohútiku dosahujú 70 cm, sučky 65 cm. Hmotnosť psov 36-44 kg, sučiek 31-37 kg.

Charakter

Slovenský čuvač si so svojou rodinou vytvára blízke vzťahy. Chce byť blízko a chrániť ju, byť zapojený do všetkých rodinných dobrodružstiev. Pracovné psy žijú so stádom a chránia ho, sú zvyknuté rozhodovať sa sami.

Pri ochrane rodiny prejavujú nebojácnosť, inštinktívne chránia každého, koho považujú za svojho. Slovenský Čuvač zároveň koná z obrany, nie z útoku. Nevrhajú sa na cudzích psov, ale radšej pokojne čakajú na nepriateľa, aby ho potom pomocou štekania, vycenenia zubov a hodov odohnali.

Ako sa na strážnych psov patrí, nedôverujú cudzím ľuďom a vyhýbajú sa im. Inteligentní, empatickí, všímaví Chuvani sú si vždy vedomí toho, čo sa deje s rodinnými príslušníkmi, a udržujú situáciu pod kontrolou.

Veľa štekajú, čím varujú pastierov pred zmenou prostredia. Hlasné štekanie znamená, že sa zapol ochranný inštinkt.

V prípade potreby čuvač odchová srsť na zátylku a jeho štekot sa zmení na hrozivý rev. Tento rev je desivý, primitívny a niekedy stačí na to, aby nepriateľ ustúpil.

Napriek všetkej svojej lojalite je pes Čuvach svojvoľný a nezávislý. Potrebujú pokojného, ​​trpezlivého a dôsledného majiteľa, ktorý dokáže psa vycvičiť.

Neodporúča sa mať psov tohto plemena pre tých, ktorí nikdy nedržali iné plemená a ľudí s jemnou dispozíciou. Nie sú najťažšie na výcvik, ale vyžadujú skúsenosti, ako všetky pracovné psy, ktoré sa rozhodujú sami.

Majitelia hovoria, že Chuvani zbožňujú deti, sú neuveriteľne trpezliví s ich šaškovaním. Starať sa o deti je pre nich prirodzená, prirodzená práca. Dôležité však je, aby pes vyrastal s dieťaťom a vnímal detské hry ako hry, a nie ako agresiu. Ale dieťa ju musí rešpektovať, nie jej ubližovať.

Prirodzene, nie každý slovenský Čuvach má takúto povahu. Všetky psy sú jedinečné a ich povaha do značnej miery závisí od výchovy, výcviku a socializácie.

Navyše Čuvači postupne prechádzajú od samostatných, pracovných psov do stavu spoločenských psov a podľa toho sa mení aj ich charakter.

Starostlivosť

Nie je príliš tvrdý, stačí srsť pravidelne kefovať.

zdravie

Netrpia špecifickými chorobami, ale ako všetky veľké psy môžu trpieť dyspláziou bedrového kĺbu a volvulusom.