Tučniak kráľovský

Kategorija Vtáky

V mysliach ľudí, ktorí tučniaky v skutočnosti nevideli, je ich obraz zvyčajne spojený s týmto konkrétnym druhom nelietavých vtákov. Sú najpočetnejšie, obľúbené, najčastejšie zobrazované. Tučniak kráľovský je o niečo menší ako jeho bratranec cisársky a výhľad Adele. Dozvieme sa podrobne o spôsobe jeho života, výžive, zvykoch, chove.

Aptenodytes patagonicus je latinský názov pre tučniaka kráľovského. Je to najbežnejší druh nelietavých vtákov. Vlasťou vtáka sú ostrovy v severnej zóne Antarktídy a okolie Ohňovej zeme. Je tu mierne podnebie. Tučniaky nechodia ďaleko od pobrežia, aby boli vždy blízko mora. Vedú spoločenský životný štýl a tvoria obrovské kolónie. Malo by sa povedať, že celková populácia tučniakov kráľovských je približne dva milióny párov.

Ak hovoríme o vonkajších parametroch tohto nelietavého vtáka, potom je to vo veľkosti druhý tučniak po cisárovi. Farebne patrí medzi najpestrejšie. Vták má hrdé držanie tela, telo je kombináciou čierneho, žltého a bieleho peria. Táto farebná schéma plne ospravedlňuje meno vtákov, čo je zdôraznené aj majestátnym držaním tela. Priemerná hmotnosť tohto druhu tučniaka je až 12 kilogramov. Dĺžka jeho tela sa pohybuje od 83 do 95 centimetrov.

Drsné podnebie Antarktídy kladie na jej obyvateľov osobitné nároky. A to je predovšetkým schopnosť prežiť v nízkych teplotách. Tento druh vtákov má na to všetky podmienky. Majú štyri vrstvy peria. Sú umiestnené veľmi tesne na tele a tvoria spoľahlivú ochranu pokožky. Na jeden štvorcový centimeter je umiestnených viac ako desať pierok. Horná vrstva peria je nasýtená tukom, ktorý vylučujú mazové žľazy. Je tiež nepriepustný pre vodu. Spodné tri vrstvy peria poskytujú tučniakovi kráľovskému tepelnú izoláciu. Pokiaľ ide o mláďatá tučniakov, rodia sa bez hornej vrstvy peria. Spodné vrstvy sú teplé hnedé páperie. Zahrieva kuriatko, ale nedáva príležitosť ísť do studenej morskej vody pred dozretím. A to sa stane asi po dvoch rokoch a potom už má vták úplnú vonkajšiu ochranu pred chladom.

Tučniak kráľovský, rovnako ako všetky vtáky, potrebuje pravidelnú vodu. A jeho jediným zdrojom je topiaci sa sneh. Pre vtáky je to však málo, pretože ich je v kolónii veľa. Ľadovce sú však veľmi silné. Preto ho tento druh vtákov jednoducho nedokáže zlomiť zobákom. Tučniakom kráľovským tak zostáva jediná možnosť prispôsobiť sa pitiu slanej morskej vody. A tomu sa prispôsobilo aj telo nelietavých vtákov. Majú špeciálne žľazy na úrovni očí, ktoré filtrujú krv, aby odstránili soľ. Vylučuje sa ako koncentrovaný roztok cez nosné dierky. To znamená, že po filtrácii soľ jednoducho kvapká zo zobáka tučniaka.

Za zmienku stojí aj ďalšie prispôsobenie sa životu v drsnej Antarktíde. Ide o šetrné ošetrenie vtákov vodou, ktoré sa prejavuje tým, že sa nepotia a vylučovanie moču je nahradené vylučovaním kyseliny močovej. Je to biela hustá tekutina.

Tento druh vtákov sa líši aj tým, že v porovnaní s ostatnými majú veľmi dlhé obdobie rozmnožovania. Posúďte sami: od chvíle, keď sa pár stretne a potomok sa narodí, to trvá až šestnásť mesiacov! Samec a samica sa každoročne pokúšajú získať potomstvo, ale nie je to vždy možné, preto sa najčastejšie stávajú rodičmi raz za dva roky.

Drsné životné podmienky nevyžadujú, aby si tučniaky stavali hniezda. Vajíčka kladú do pôdy bez ľadu. Zvyčajne je vajíčko u žien jedno. Samica si ho položí priamo na labky a zakryje si ho tukovým záhybom na bruchu. V tejto polohe zostáva 55 dní, ale každé dva týždne sa „potuluje“ od jedného rodiča k druhému. Po vyliahnutí z vajíčka ho opäť samička a samec striedavo zahrievajú. Keď to robí jeden z rodičov, druhý hľadá potravu. Takto to pokračuje, kým sa mláďa nenaučí samo regulovať telesnú teplotu.